12. kapitola: NOVÝ PRÍSTUP
No fajn.... vážne, toto sa môže stať iba mne. Aby ma dorazilo, že ma poštípala osa?? Asi budem naveky lúzerka. Keby sa mi stalo niečo drsné, ale... osa? WTF? A ešte k tomu som mame prezradila, že som pila. Teda nie moc, to neni skoro ani alkohol, ale určite si bude myslieť neviem čo... Fúha... Mamina mi všetko vysvetlila. Odpadla som, pretože mi bolo zle a bolo to proste niečo také celkom normálne. Lenže tie Radleri neboli len Radleri a cigareta nebola normálna... To v spojení s adrenalínom z vystúpenia, sklamaním od Avril a Roxy, zafajčeným priestorom a tým, že mi bolo blbo ma mierne „uspalo“... To by bolo ešte celkom v pohode, lenže lekár si vďaka tomu všimol, že ma poštípala osa. Stalo sa mi to podvečer, keď som išla na disco. Niečo som cítila, ale kašlala som na to. Ibaže všetko toto spolu a okrem toho, som strašne alergická na štipnutie takýmto bodavým hmyzom a keď si to nevšimnem, po nejakom čase z toho dostanem otravu krvi. Našťastie sa to ešte zachránilo, len vďaka tomu, že som odpadla a vyšetrili ma. Teraz som celkom v pohode, ale ešte stále v nemocnici... Mám veľa času a preto rozmýšľam... Rozmýšľam nad Roxy... a Avril... a nad Avril a Roxy... stále a dookola... Zaujímalo by ma aj to, prečo mala Roxy vtedy, keď prišla na návštevu taký divný hlas. Ako keby som si ja niečo urobila... Nechápala som. Nechcela som to riešiť, ale keď som nič nerobila, furt mi to behalo po rozume. Vtedy som si spomenula na včerajšok. Písala som svoje myšlienky do textov a hneď som si prečistila hlavu. Rozhodla som sa všetko napísať. Písala som dlho, najskôr len to, čo mi behalo hlavou a potom som tom začala dávať formu... Keď som konečne položila pero, vydýchla som si. Pozrela som sa na posledný riadok. But why? Skončilo sa to. Naozaj som pocítila, že ma toľko myšlienok už netrápilo. Videla som svet z inej stránky. Pustila som si pohodovú letnú pesničku. Naozaj, keď človek počúva dobrú hudbu všetko ostatné je nepodstatné... A keď sa započúvate do textu a nájdete v ňom spojenie s vaším životom, je to niečo úžasné a vaše problémy sa zdajú jednoduché a maličké. Keď sa pesnička skončila, už som mala v hlave presný plán, ako budem v živote pokračovať. Nemusím si to sťažovať. Za chvíľu už budem doma a nie v tejto otrasnej nemocnici a teším sa. Užijem si leto a prázdniny, ktoré už prichádzajú. Nenechám sa odradiť. Nikým a ničím.
. Keď som ju tak provizorne „naladila“, položila som si ju na stehná a skúsila som si nejaké akordy, ktoré ma naučila sesternica. Na moje prekvapenie som si toho pamätala dosť a začala som brnkať. Z nejakých hlavných akordov som si vytvorila jednoduchú melódiu, ktorá celú pesničku ponesie. Skúšala som ju trochu rozviť, alebo si proste v hlave predstaviť a zahmkať celú melódiu. Nakoniec som toho vymyslela dosť na kvalitnú začiatočnú verziu pesničky. S vysokým uspokojením som si gitaru oprela do rohu izby a išla som do obývačky, niečo si pozrieť. Celý čas som sa od radosti, že sa mi to podarilo usmievala. Už som sa nemohla dočkať, ako to bude pokračovať zajtra. Presne som vedela, čo mám urobiť.
Takže ahojte, konečne pridávam 12. kapitolu, všimla som si, že na 11. je už 19 hlasov!! Wau! Ďakujem
Dúfam, že rovnako sa vám bude páčiť aj táto časť, ktorou sa otvára kapitola do novej časti príbehu 
Ak sa vám páčil a chcete ďalší hlasujte v ankete (na novú kapitolu treba už 15 hlasov!) alebo napíšte do Návštevnej knihy. Ešte raz ďakujem a dúfam, že máte tieto príbehy radi!! - Nika