13. kapitola: SKRYTÝ TALENT

Z pohľadu Roxy:

Zo zamyslenia ma vytrhlo silné zadrndžanie telfónu. Začala hrať pesnička „I Love You“. Rýchlo som ho zdvihla. Túto pesničku som mala ako zvonenie len pre jednu osobu. 

„Avril?“ vyhŕkla som.

„Ahoj Roxy,“ zasmiala sa. „Máš dneska čas?“

„Na čo?“ spýtala som sa podozrievavo.

„Hmm...“ rozmýšľala, čo mi má povedať. „Povedzme, že jeden môj... no... priateľ sa chce s Tebou zoznámiť,“ zdalo sa mi zvláštne, ako zvýraznila slovo „priateľ“.

„Počkaj,“ myslela som, že to chápem. „Nejaký... fešný priateľ?“ 

Avril pochopila, ako som to myslela a znovu sa zasmiala. Asi mala dobrú náladu. 

„No fešný určite je,“ smiala sa stále na mojej nevedomosti, „... ale nie je to chalan pre teba,“ povedala.

„Tak potom nechápem,“ odvetila som zmätene.

„Nemusíš,“ zase sa zachichotala. „Ale nejak sa nahoď. Je to dôležitý priateľ.“

„To akože sa mám obliecť formálne?“ nechápala som.

„Niéé...“ počula som potichu, pomedzi jej neustálym smiechom. „Čau, Roxy!“ povedala milo a zrušila to.

„Ale Avril!“ snažila som sa ju zastaviť, ale už bolo neskoro. Počula som len pípanie voľnej linky.

„Nechápem!“ povedala som si sama pre seba. No teraz ma zaujala aj ďalšia vec. Kedy sa mám s tým „priateľom“ akože stretnúť? Avril nič nepovedala!! Zrazu som začula krátku melódiu, ktorá symbolizuje novú SMS-ku. 

„Ty kokos...“ zamrmlala som si zase pre seba. Ako keby mi Avril čítala myšlienky, na displeji telefónu som čítala jej SM-ku: 

„Prídem po teba o tretej. Stíhaš?“

Pozrela som sa na hodiny. Boli dve. To je v pohode, keď si trošku švihnem. Napísala som jej jednoduchú odpoveď, len dve písmená: „jj“. Položila som mobil a otvorila skriňu. Chvíľu som sa bezradne pozerala, ale potom som presne zbadala, čo si chcem obliecť. Biele tričko s krátkym rukávom (na rukávoch malo otvory), dole stiahnuté, trochu dlhšie. Bola na ňom čierno-sivo-modrá potlač, nejaké tmavé mrakodrapy a na nich nápis modrou: NY BIG APPLE (medzi tým bolo srdce s modrými trblietkami), pod tým sivým písmom LONDOM a pod tým PARIS.  Bolo to štýlové tričko, ktoré som mala nové, tak som si ho chcela dať. K tomu som si obliekla šortky v tmavej riflovej farbe. Chcela som si obuť tenisky, ale vtedy ma zaujalo niečo iné. Siahla som dozadu skrine s topánkami a vytiahla som tenké sivé čižmy. Boli stredne vysoké, s nízkym opätkom a vzadu mali reťaz. Prechádzali zo sivej farby do čiernej a naopak. Boli vážne zaujímavé a aj keď bolo vonku cez 30°C obula som si ich. Potom som ich zase vyzula, lebo som sa musela ešte upraviť. Vlasy som si rozčesala a nechala voľne rozpustené. Mala som ich mierne zvlnené, čo sa k mojej tmavšej blond farbe hodilo. Išla som sa namaľovať, dala som si špirálu, ceruzku, púder a lesk. Na leto som sa nechcela moc machliť. Dala som si vysiace modré náušnice a sivé, čierne, strieborné, miele a modré náramky, veľmi veľa tenkých, mala som takú kolekciu. Už len pár vecí nachystať – hodila som si mobil, peňaženku, kľúče a niečo na pitie do malej krémovej kabelky. Hádam to stačí. Pozrela som sa na mobil. Mala som ešte chvíľu času, tak som si zapla telku a rozmýšľala som, s kým sa to mám vlastne stretnúť. Ani som si neuvedomila, ako rýchlo ten čas prešiel a už som počula zvonček pri dverách. Utekala som otvoriť, nechcela som predsa nechať Avril Lavigne stáť na ulici. Otvorila som dvere a zbadala som ju. Bola nádherná ako vždy, s milým a oslňujúcim úsmevom na perách. Prezrela si ma od hlavy až po päty a súhlasne prikývla. 

„Wáááu!“ pochválila ma. „Vyzeráš úžasne!“

„Ďakujem,“ usmiala som sa. „Ideme?“

„Jasné, môžeme ísť,“ potvrdila a už sme išli. Zamkla som dom a nastúpila k nej do limuzíny. Čakala som, že ňou príde, ale aj tak, na takýto komfort si človek len tak nezvykne. Avril niečo povedala šoférovi, čomu som nerozumela a už sme išli. Pozrela sa na mňa a prešibane sa usmiala.

„No čo, vieš, kam ideme?“

„Netuším,“ odpovedala som úprimne.

Zasmiala sa. „Za chvíľu uvidíš.“

Cesta prešla rýchlo, ale keďže som sa už nevedela dočkať, kedy tam budeme, pripadalo mi to ako večnosť. Keď sme konečne prišli, mala som v bruchu motýliky a začala som stresovať. O čo ide? pýtala som sa sama seba. Nasledovala som Avril, prišli sme niekam, vyzeralo to ako... nahrávacie štúdio.

„Roxy, toto je Sam,“ predstavila ma Avril milému chlapíkovi, ktorý stál na kraji. Bol milý, mohol mať tak 30, ale určite to už nebol chlapec. Bol to skôr taký cool... muž. 

„Ahoj Roxy, rád ťa spoznávam,“ prišiel za mnou a podal mi ruku.

„Ahoj... Sam,“ pozdravila som ho.

„Takže ide tu o toto – tvoje video sa rozšírilo po YouTube obrovskou rýchlosťou a všetci sú z teba fascinovaní!“ hovoril trochu afektovane, ako herec, alebo moderátor.

„A... aké video?“ hovorila som trochu opatrne. Hanbila som sa.

„Predsa náš What The Hell duet!“ zapojila sa do rozhovoru Avril. „Máš úžasný hlas!“

„Presne tak!“ hovoril Sam. „Úžasný hlas, skvelý nápad, guráž, odvaha a...“ prezrel si ma. „... dokonalý štýl! Si ako predurčená byť hviezdou!“

„Ou... ďakujem,“ povedala som nesmelo. Nevedela som, o čo tu ide. Ja som normálna baba, nie hviezda!

„Ale musíme si ťa overiť,“ trochu zvážnel.

„Preto si tu,“ doplnila ho Avril. „Zaspievaš.“

„Čo?“ vyhŕkla som prekvapene.

„Takže... niečo ako karaoke... aký je tvoj obľúbený song... ktorý by si zvládla zaspievať?“ pýtala sa Avril.

„No ja...“ zamyslela som sa. Spomenula som si, na pesničku, čo som spievala, keď som mala asi 12. „Demi Lovato – This Is Me,“ povedala som, teraz už sebavedome. Vedela som, že toto je dôležité.

Avril sa zatvárila prekvapene, ale uznalivo.

„Takže zlatko, poď to tejto miestnosti,“ hovoril a tlačil ma do zvukotesnej miestnosti. Poznala som to z filmov. Veľa mikrofónov, slúchadiel, prázdne steny s dobrou akustikou a namiesto jednej steny veľké zrkadlo. „Nasaď si slúchadlá a poď k tomuto mikrofónu,“ hovoril a ja som sa postavila presne na to miesto. „Super. Ostaň takto,“ povedal a odišiel do tej „predmiestonsti“, kde bola aj Avril. O niečom sa rozprávali, ale ja som nič nepočula. Potom Avril stlačila nejaký gombíček a prikrčila sa k mikrofóniku:

„Roxy, teraz sa úplne upokoj. Dýchaj zhlboka. Precíť ten song. Uvedom si, čo Demi cítila. Uvedom si, čo sa v ňom skrýva. Prenes si ho do svojho života,“ dávala mi dobré rady a ja som zavrela oči a prikyvovala. Cítila som tú pieseň. V hlave mi hrala stále dokola. Dýchala som a upokojovala sa. Po chvíli sa Avril zase ozvala:

„Výborne. Teraz si nejaký kúsok zaspievaj. Akoby sme tu ani neboli.“

Nadýchla som sa a začala som:

„I've always been the kind of girl, that hid my face, so afraid to tell the world, what I've got to say.“

„Výborne!“ zopakovala Avril a tým ma zastavila skôr, ako som chcela skončiť. Nevadí. 

„Môžeme ísť na ostro?“ spýtala sa.

„Á... áno. Myslím, že áno,“ odpovedala som.

„Dobre Roxy. Nadýchni sa a ideme,“ povedala a stlačila nejaký gombík. Do slúchadiel mi začala hrať karaoke verzia pesničky This Is Me. Zavrela som oči a spievla som.

„I've always been the kind of girl, that hid my face, so afraid to tell the world, what I've got to say. But I have this dream“ zatiahla som. „right inside of me. I'm gonna let it show. It's time. To let you know, to let you know.“ cítila som to. Dostala som sa do pesničky a nadýchla som sa. „This is real, this is me. I'm exactly where I'm supposed to be now. I'm gonna let the light,“ maličká pauza na nádych a nasledovalo to najvyššie. „...shine on meeee!“ vytiahla som to bezchybne a zbadala som, ako sa na seba Avril so Samom pozreli. „Now I found who I am. There's no way to hold it in. No more hiding who I wanna be. This is me.“

Vtedy vypli hudbu a zapli mikrofón.

„Wow!“ vykríkol Sam. „Bolo to absolútne geniálne!“ chválil ma.

„Musím sa pridať,“ začula som hlas Avril. „Si šikovná!“

Bola som šťastná. Nikdy som nespievala verejne a zrazu tu stojím v štúdiu a chváli ma Avril Lavigne aj známy producent! Uvedomila som si, ako sa život mení. Potom sme sa trochu rozprávali, napila som sa a išla som zaspievať celú verziu. Už som sa nebála a užívala som si to. Trochu som pozmenila nejaké veci k svojmu štýlu, hýbala som sa ako hviezda a Sam s Avril sa na mňa usmievali a tlieskali mi. 

„Wow!“ zopakoval Sam na konci pesničky. „Dievča, kde si bola doteraz?“

Uvedomila som si, aké mám šťastie a aké možnosti. Nevedela som, čo príde, ale vedela som, že dneškom sa otvorila nová kapitola v mojom živote.

__________________________________________________________________________________
Takže, toto trochu trvalo, ale dúfam, že sa páči :) Trochu som sa rozpísala a v tejto kapitole sa už začína vykresľovať dej celého *Avril Story* ;) Ale veľa vám prezrádzať nebudem :) Takže, chcete nový diel?? Ak áno, hlasujte v ankete, ak tam bude 15 hlasov pridám nový! A ešte nezabudnite napísať svoj názor do Návštevnej knihy! :) - Vaša adminka Nika ♥