4. kapitola: SKATER GIRL
Bol tu ďalší deň a práve dnes sme sa aj s Roxy mali stretnúť s... ňou. S Avril. Wau. Bolo mi to divné vyslovovať jej meno ako meno nejakej kamarátky... a pritom som ju nemala rada. Alebo? Spýtal sa ma nejaký tichý vnútorný hlas. Samozrejme, že nie, je to pipka – opakovala som si stále dokola. A keď som nad tým tak rozmýšľala, to pozvanie sa mi stále zdalo čoraz čudnejšie. Je to predsa tá Avril Lavigne, svetová megastar, prečo by už len nás pozvala von? Nešlo mi to do hlavy... Rozmýšľala som, či tam vôbec pôjdem. Celý život som ju neznášala a snívala som o tom, ako jej raz vynadám a teraz? Vždy keď ju vidím iba nemo stojím s vypúlenými očami. Avril bola iná. Nebola to taká bežná hviezdička ako Britney Spears alebo Lady Gaga (paradoxne, ich hudba sa mi páčila), Avril ma fascinovala. Dohodli sme sa, že sa stretneme pri zadnom vchode nákupného centra HOT o druhej poobede. Teraz bolo 13:07. Rozmýšľala som, čo si oblečiem. Predsa len, vôbec som nevedela, kam pôjdeme a aj tak, ako sa mám asi obliecť na stretnutie so svetovou superstar?? Zas som sa zamyslela a niečo mi napadlo. Čo ak je to len blbý fór? Čo ak sa mi ten včerajšok iba sníval? Celé mi to prišlo hrozne nereálne... Zobrala som mobil a prelistovala som kontakty. Naozaj som tam mala jeden najnovší uložený ako „Avril“. Takže sa mi to nemohlo snívať! Stlačila som zelené tlačítko. Počula som, ako telefón zvoní... Zrazu som začala byť nervózna. Chcela som to zrušiť keď som začula:
„Áno?“ bola to Avril a zdvihla mi mobil.
„A-avril? Ja že... ahoj... a...“ koktala som.
„No čo je Ashley? Hádam mi nevoláš len tak...“ zasmiala sa.
„No nie ja len že... či to dneska platí... vieš to stretnutie....“ hovorila som nesmelo.
„Jasné, už sa hrozne teším!“ povedala plná energie.
„Takže dnes o druhej pri zadnom vchode do HOT?“ spýtala som sa už istejšie.
„Áno, tak ako sme sa dohodli. Prepáč, ale teraz sa už musím chystať takže pá ok? Ahoj...“ odpovedala a zrušila.
„Čau...“ povedala som už do zrušeného hovoru.
Zrazu som si uvedomila, prečo som ju nemala rada. Arogantná. Presne taká bola. Ale rozhodla som sa, že sa s ňou aj tak stretnem a poviem jej pekne do očí, čo si o nej myslím. Zdvihla som telefón a vytočila som číslo Roxy. Dvihla to:
„Haló?“ začala telefonický rozhovor ako vždy.
„Ahoj Romana,“ povedala som chladne. Počula som hlasné preglgnutie. Roxy som volala jej celým menom len keď som bola na ňu naozaj nahnevaná.
„Chcem sa len spýtať či pôjdeme na to stretnutie s ... ňou spolu,“ vysloviť Avrilino meno mi stále robilo problémy.
„Jasné, áno, pozerala som autobusy, ide nám...“
Roxy začala veľmi rýchlo rozprávať a povedala mi kedy presne ide autobus, čo si oblieka a tak ďalej. Keď konečne prestala rozprávať, aby sa mohla nadýchnuť, rýchlo som ju prerušila.
„Jasné, ja chápem, stretneme sa Romana,“ opäť som zopakovala jej pravé meno, hoci ju tak nikto nevolal. „Pá!“ pozdravila som ju a zložila som.
Neskôr:
Vystúpili sme na zastávke a prešli okolo hlavného vchodu dozadu. Trochu sme meškali, ale počas celej cesty sme s Roxy neprehovorili ani slovo. Prišli sme až k zadnému vchodu ale nikto tam nebol. Iba nejaká skejterka, ktorá sa opierala o stenu. Mala čapicu so šiltom stiahnutú do tváre, kravatu, obtiahnuté gate a pekné tenisky. Skejt držala v ruke a pohrávala sa s ním.
„Kde je tá Avril?“ povedala som nervózne.
V tej chvíli skejterka zdvihla hlavu a usmiala sa. Nemohla som tomu uveriť! To ona bola Avril! Zasmiala sa a rozbehla k nám.
„Ahojté!“ zakričala a objala nás. Najskôr mňa, potom Roxy.
„A kde máte skejty?“ spýtala sa.
„Ty skejtuješ?“ spýtala som sa.
„Samozrejme, nepoznáš jej starý punkový look? A songy ako Sk8er Boi a Complicated?“ ozvala sa Roxy, ktorá bola fanúšičkou Avril už odmalička.
Nadvihla som obočie a pokrčila ramenami.
„Prepáč Avril ale ja som nikdy nebola tvoja fanúšička...“ vravela som trochu zahanbene.
Vyzerala prekvapene, ale aj trochu sklamane. Napriek tomu sa usmiala a začala spievať:
„Chill out
What you yellin for?
Lay back
It's all been done before
And if you could only let it be
You will see...“
„Wááu....“ povedala som fakt s obdivom. Avril mala strašne silný a krásny hlas...
Usmiala sa a objala ma. Nebola to pipka...
Potom sme sa rozbehli do skejt-parku (Avril sa musela stále kryť pred paparazzi a jačiacimi fanúšikmi). Avril vedela úžasné triky, učila nás skejtovať a celé to bolo proste krásne. Keď už prešlo dosť času a bolo neskoro, rozlúčili sme sa a pre Avril prišla ako inak – limuzína. Zrazu sa mi zas zdalo že to bola iba popová princezná. S Roxy sme išli domov a zase sme neprehodili ani slovo. Až keď sme sa už mali rozlúčiť, povedala som: „Ahoj Roxy.“
Usmiala sa na mňa a objala ma. Neodstrčila som ju. Keď sa odtiahla a chcela začať dlhú debatu, pokrútila som hlavou a rozbehla sa domov. Na Roxy som sa už nehnevala, ale nechám ju ešte sa trochu podusiť. A Avril? Ako som spoznala jej „staré“ ja, brala som ju úplne inak. Keď sme tak skejtovali, cítila som sa s ňou ako s kamarátkou, a keď nás objala... Zdvihla som telefón a zavolala som ..................................
__________________________________________________________________________________________________________________________
Takže tento diel máme dlhší :) Dúfam, že sa vám páčil, píšte, čo si o ňom myslíte do Návštevnej Knihy prosím :) Aj keď je možno trochu horší, ešte sa to vyvinie, nebojte :)) Takže ešte raz dúfam že sa páčil a hlasujte v ankete dole ▼ :) Ďakujem! Vaša adminka Nika xo ♥
